AG@JORDAN
Rohatec, 06/2008
prolog
odpusť, že som neodpovedal
nemal som práve vtedy pri sebe mobil
veď vieš
že ho stále nosím pri sebe,
ale v rozrušení
som ho nechal
v kuchyni na stole,
keď som šiel do záhrady za Sašenou
aby som bol chvíľku s tebou
s tebou cvičiteľkou
s tebou kvetinárkou
v tej tme si Saša opierala hlavu o mňa
psie oči sa jej blýskali ako hviezdičky
ani mi nebolo z toho chladno
olizovala mi ruku
a rozumela mojej clivote..
posielam tie monology
a pokračujem v sebatrýzni
je to možno psychoanalýza
veď kedysi sme si písali v noci
a ty si nechcela spať
niééé, kričala si
ale to bolo dávno
hlavne už nie je,
lebo život
k naplneniu speje ..
tvoj miro
30.4.2008 - monolog1
tvoja SMS 11.10 hod.:
ahoj mojko
možno mi písať nechceš, ale ja budem.
Takže už sa vezieme a Nox zaspal.
Sranda,
čím viac ťa poznám,
tým si mrchavejší,
ale tuším som si už zvykla.
Pá a pusa.
--
lucišienka,
vrátil som sa do prázdna, už nie si
a všetko je bezo zmyslu, vonku šteká pes,
vázy väznia zvädnuté kvety,
nebesá postele ceria na mňa zuby,
Noxova otvorená klietka,
ticho ovládlo priestor aj moju myseľ
neustále zaplavenú tvojimi slovami
znejúcimi z presvedčenia:
"premýšľaš dolnou polovicou tela" -
a ja som zlomený..
30.4.2008 - monolog2
tvoja SMS 18.03 hod.:
Ahoj, už som dorazila.
Nox je ok
pozdrav Sama,
polej kvety a napíš,
či si došiel v poriadku.
Posielam pusu.
--
Lucina !
som ako Debureau,
mím zápasiaci s vlastnou predstavou
na všetkých frontoch,
zo všetkých strán obkľúčený
a ty si ma opustila!,
darmo vravíš, že nie,
ak mi bolesť sviera vnútro
pripomínajúc samotu duše
rokov minulých aj budúcich
a ty vravíš: pomôžem ti..
1.5.2008 - monolog3
tvoj mail z 29.4.2008:
Milý Miro,
mal si pravdu, volal mi asi aj Martin,
zistila som to až keď mi zase ktosi volal
a bol to Demjan.
--
Lucina !
až sem sme sa dostali ?
to je tá realita nášho príbehu ?
lebo luďo je mŕtvy,
aj tvoja láska je mŕtva ?
hráš sa na život
s človekom, ktorému život
nasadil masku starca
opúšťaš pritom seba samú,
ach ano láska, stalo sa,
sme mŕtvi..
1.5.2008 - monolog4
tvoj mail z 29.4.2008:
Milý Miro,
Ale to potom znamená, že si sa díval,
preto som tam neprijaté hovory nemala vyznačené.
Dobre, trebárs, to som nemohla vedieť,
vlastne som ani nečakala.
--
Lucia !
nevieme nájsť cestu k sebe,
sme rozčesnutí dňom priznania,
preto kráčame ďalej vedľa seba
bez identity,
a pôvodný smer už nemá cieľ,
konečnú stanicu v obvyklom čase
k ceremónii oddania,
na každej križovatke kolíšeš
aby si sa rozhodla pre nový cieľ
kým ja som prebytočný tieň..
1.5.2008 - monolog5
tvoj mail z 29.4.2008:
Milý Miro,
Myslím, že je to teraz už celkom,
ale celkom jedno.
Vieš, po pravde mi absolútne nevadí,
že chodíš preč, nevadí mi ani
že neviem kam preč chodíš,
ale vadí mi, že nepovieš, že niekam
vôbec ideš.
--
JA:
moje odchody sú plačom,
hanbím sa za takú zraniteľnosť,
veď sme boli dve duše v láske
a ty vravíš telu: zabudni!
ach ano láska, veď máš pravdu,
ale prečo to ty dokážeš
a ja nie?
tvoja prvá a moja posledná? možno
je každá láska prvou
aj poslednou našou nádejou..
--
JA :
celkom isto je každý návrat slabosťou,
nedokážem sa nevrátiť,
túžim po tvojom úsmeve a hlase,
aj keď ťa pritom strácam,
veď vzrastá tvoja nevôľa a odpor,
lebo ty si od našej lásky oslobodená,
vykúpená mojim previnením,
ach ano láska, som väzňom v tebe
a ty si usmievavá, hráš sa, hľadáš
nemôžem namietať, maska starca..
--
1.5.2008 - monolog6
tvoj mail z 29.4.2008:
Milý Miro,
Nepodobá sa ti to na to disco?
Lebo mne hej, ak žiarliš na kvety,
možno na Betinu, keď ju hladkám
tak ti už asi niet pomoci.
--
JA :
spomínaš si na modlitbu milencov?
"nech nás nedelí,
čo nás spája,
veď sme vedeli,
že sme dvaja"?
ja viem, že nezabránim
aby voda tiekla
a ty možno nevieš,
že sme si boli osudom súdení
lsťou mysle spletení..
1.5.2008 - monolog7
tvoj mail z 29.4.2008:
Milý Miro,
Odo dnešného dňa si môj skutočný priateľ.
Možno je to tak lepšie,
áno áno si môj priateľ.
Budem ti pomáhať, budem teda pomáhať vám
obom, tebe a Samovi,
lebo ste rodina a ja do tej rodiny nepatrím.
--
lucišienka,
nie, do tej ohrady ťa nechcem vohnať,
zázračný domov potrebuje telo
a duša je vyplašená z otvorených vrát,
pozerám sa ti do očí
vidím v nich miesta, kde si krehká
ako dôverčivo vbiehaš do tiesňav
skrehnutá úzkosťou o seba
aj o mňa v tebe samého s láskou
isto páliacou ako rozpálená pečať
žeravý vosk.. privinutým telom..
1.5.2008 - monolog8
tvoj mail z 29.4.2008:
Milý Miro,
Budem ti pomáhať, budem teda pomáhať vám
obom, tebe a Samovi,
lebo ste rodina a ja do tej rodiny nepatrím.
Vlastne už ani nechcem.
Hm, môj priateľ spoza stola...
Lucius
--
JA :
vyhrážame si navzájom!
ach láska, akí sme stejní!
je to dobré,
alebo zlá predvesť?
1.5.2008 - monolog9
tvoja SMS z 13.25 hod.:
Domov je zázračný,
prosto domov.
S tablom sú samé komplikácie.
Chcem ísť naspäť k tebe.
Chceš ma ešte?
--
ANO!
ano ano, ano ano,
chcem ťa ešte
a stále, stále ešte,
pre zázračný domov
pre lásku, ktorú dávaš
pre prítomnosť a súhru
pretože túžime byť
ty aj ja
zvládneme to?..
1.5.2008 - monolog10
tvoja SMS z 13.45 hod.:
slniečko!
--
ach láska,
to ty si moja
alebo ja som tvoja maska?..
1.5.2008 - monolog11
tvoj text z vyznania -
obrázok brány na tablo:
asi som ťa ľúbila,
asi som ťa neľúbila,
ale asi predsa len áno,
veď to bolelo,
a že bolelo, viem isto iste,
ale možno ani nie,
spálená ruka ma bolela,
viac, než tvoja láska,
jedno je isté,
keď príde na vec,
odtiahnem ruku od teba,
tak, ako od ohňa,
lebo obaja bolíte.
--
JA :
často si príčinou,
ani o tom nevieš a predsa,
naše dlane v dotykoch
vnikajú a prenikajú vinou osudu,
nikto nás neučil byť spolu,
v istote neistej,
v dôvere nedôverčivosti,
v ľúbosti neľúbostnej,
ak sme skutoční, tak prečo
sme tak rozdielni?..
--
JA :
ja to nezvládnem Lucia
prosím ťa
nevracaj sa ku mne
Samo šiel za posledné peniaze
NA DISCO aj s Kubom
a ja tu zostávam sám
s dlžobami a bez klientov
--
ani ty nemáš na mňa čas
ani chuť, ani vôľu
a ponechávaš ma napospas
chápeš?
veď si mladá a krásna
nemôžem ťa prijať
ani keby si chcela
--
som zatratenec
všetko je zprepadene pošahané
všetko musím postaviť znova
ale sám! rozumieš? sám!
si tak roztrieštená do svojej budúcnosti
že si nepostrehla
ako sa priplížil náš koniec
koniec teba a mňa
koniec luďa a lucišy
koniec mira a lucie
--
NEVRACAJ SA,
lebo som prepadlisko,
tvoja pomoc nemá význam
potrebujem psychiatra
som žiarlivý a v koncoch
s trpezlivosťou-
syn nesyn, dcéra nedcéra,
viera neviera..
ver mi láska: nepotrebuješ ma,
--
veď všetci dnes žijú vabank
a smiešne si fandia
že sa to nejako skončí..
ten Samuel, to bola chyba!
stiahne ma na dno pekiel
a preto musím odskočiť..
urobil som viacej, ako som dúfal
ale mám tiež pud sebazáchovy
chcem žiť
zúfalo chcem žiť!
--
prečo ti to píšem?
varujem ťa a milujem!
to je hrozná vec
netrvám na tom, aby si pochopila
všetko bude ináč
a ty nebudeš mať to,
čo som ti sľúbil
že nikdy nebudeš sama,
pretože už si sama..
ahoj,miro.
2.5.2008 - monolog12
tvoja SMS z 22.51 hod.:
Miláčik,
dnes som si kúpila lístok do Trnavy.
Za tebou!
Prosím, zavolaj mi hneď.
A neutekaj mi znovu.
--
JA :
ach láska..
2.5.2008 - monolog13
tvoja SMS z 23.02 hod.:
Chcem sa k tebe vrátiť.
Chcem a túžim byť s tebou.
Prosím, neodmietaj ma.
Maľujem, aby som to mala z krku
a mohla sa vrátiť.
Potrebujem ťa.
--
aj ja!
--
dnes je tretieho mája 2008
písané pre teba
napíšem l á s k a ?
môžem si to dovoliť?
čo je ten problém? vina?
vek, maska, tvár, budúcnosť?
pohyblivosť, rýchlosť chôdze?
myslenie? sex? rodina?
tvoja láska že pominula?
ach ano..minula sa.
--
našiel som tvoje pokusy o spojenie (5)
tvoje SMSky (2)..ach láska, si krásna!
ale nedosažiteľná, mobil v kuchyni,
tak nedosažiteľná..?
utekám ti, lebo sa hráš
pre mňa hrou tragikomickou
potrebuješ ma "k niečomu"
ale ja ťa potrebujem k dýchaniu
čo ty nemôžeš..a ja musím,
preto unikám a dýcham..
--
sedel som v záhrade
a hladil Sašenu,
akoby mi rozumela
aj bez svetla, bez teba
vždy sa uchýlim tam,
kde si bola..
kde si ju cvičila a kvety sadila,
kde cítim tvoju prítomnosť
utekám unikám
aby som bol s tebou..
--
1:15 hod.
--
povedz luciša,
ako sa toto skončí?
začína to byť špatnou drámou,
LÁSKA! uteč odo mňa!
rád by som ležal
s rukami skríženými na hrudníku,
rád by som sa nebál konca
svojho vzopätia,
veď ty si nevinná a trpíš,
kto je ten vinník? ja?
--
ktorý je toto monolog?
je tretieho mája
dve hodiny po polnoci
a ty spíš..
ach láska ty spíš
aj tvoje sladké telo
tvoje ústa, nos, obočie,
ľahšie sa to píše, ako žije!
je možné si ťa odoprieť?
ale ako to mám prežiť?
--
toto nie je list na rozlúčku
NIE, takú kravinu neurobím,
ani neviem ako, aj mám strach,
len sa začínam báť života!
s tebou, alebo bez teba?
s tebou v úzkostiach či pretrváš
a bez teba v istote,
že to u nemá zmysel!
ale čo má potom zmysel?
bla, bla, bla? disko?
--
epilog
snažím sa porozumieť.
dôverujem ti,
lebo si tak vieryhodne povedala:
poďme hľadať dohodu.
A našli sme ju,
nakoniec sa však ukázalo,
že pre teba neakceptovateľnú.
Len si zmenila taktiku,
letíš svojim smerom ďalej,
na krídlach skrytej komunikácie!
--
2:32 hod.
-- ag@jordan
